História

Prvé pokusy s plachtami

Už v 30. rokoch minulého storočia piešťanskí vodáci a vodáčky podnikali legendárne splavy po okolí mesta „na ostrov Saigon“ či do „zátoky Amazonka“ a púšťali sa aj na dlhšie výpravy po Váhu až po Liptovský Hrádok.

Za prvého piešťanského jachtára sa považuje Anton Zachar. Pamätníci uvádzajú, že na svoj drevený kajak si v roku 1937 pripevnil plachtu a s týmto originálnym plavidlom sa pustil na Váh. O niečo neskôr si špeciálnu „plachetnicu“ svojpomocne vyrobil aj Libor Gardoň starší.

Dôležitým predpokladom pre rozvoj jachtingu a ďalších vodných športov bol vznik jazera Sĺňava, ktoré budoval podnik Hydrostav v rokoch 1956 – 1960. Nádrž tvorila súčasť vodného diela Drahovce-Madunice a vznikla prehradením rieky Váh haťou v Drahovciach. 500-hektárové umelé jazero ležiace vo výške 162 m n. m. s kapacitou 12 120 000 m³ vody začalo po dobudovaní slúžiť ako akumulačná nádrž madunickej hydroelektrárne.

Vznik klubu a prvé lode

Už počas výstavby vodnej nádrže Sĺňava sa Anton Zachar pohrával s myšlienkou založiť v Piešťanoch samostatný jachtársky klub. Jachtársky oddiel napokon vznikol v roku 1959 pod hlavičkou TJ Slovan Kúpele Piešťany. Jeho predsedom sa stal Štefan Košťál, podpredsedom Juraj Nosko starší, tajomníkom Dušan Ištvanec a ďalším členom Anton Zachar.

Medzitým vo viacerých piešťanských závodoch začali vznikať vodácke partie, ktoré sa chceli venovať aj jachtingu, chýbali im však lode. Podnik Mlyny a cestovinárne, n. p. Piešťany sa svojich zamestnancov podporil a kúpil pre nich plachetnicu triedy Pirát. Neskôr sa pridali Československé štátne kúpele, ktoré zadovážili ďalšiu plachetnicu rovnakej triedy. Okresný stavebný podnik rozšíril lodný park o plachetnicu triedy Finn, ku ktorej prikúpil štyri pramice a staršie plachetnice – pretekársku Jolu, Mloka a Čajku. Lode na Váhu postupne pribúdalo a popularita jachtingu v Piešťanoch rástla.

Lodenice na kolesách a ozajstná lodenica

Koncom päťdesiatych rokov lode kotvili na ľavom brehu Váhu pod Krajinským mostom. Vodáci tam mali improvizovanú základňu v suteréne pohostinstva pána Bartovica, čo je dnešný Penzión Benátky. Pri vynášaní lodí museli prekračovať sudy s pivom alebo ich odváľať von. V tom čase bolo teplé rameno Váhu prepojené s riekou. Keď sa začala stavať Sĺňava, hostinec aj s loďami ostal oddelený stavidlom. Po zvýšení hladiny v Teplom ramene Váhu museli jachtári nosiť lode do rieky ručne. Lodný park teda presunuli do priestorov novovybudovaného stavidla pod Krajinským
mostom a dočasne ich využívali ako sklad. Bolo to však len ďalšie provizórne riešenie.

Prvá piešťanská lodenica vznikla z vyradenej maringotky. Členovia jachtárskeho klubu jej odstránili kolesá, podmurovali ju, opravili jej strechu a natreli okná. Vo finále pripomínala víkendový domček. Vo vnútri bol sklad príslušenstva a šatňa, ktorá zároveň slúžila ako klubovňa.

Lodenicu v podobe, v akej ju poznáme dnes, po náročnej výstavbe slávnostne otvorili 13. mája 1967. Patrila k najmodernejším lodeniciam v Československu. Tvorila ju nielen samotná lodenica, ale aj rozhodcovská veža a prístavisko – zátoka. Objekt mal kapacitu na uskladnenie 200 kajakov, 50 jácht a veslíc. Jeho súčasťou bola aj kancelária, nocľaháreň pre 50 osôb, klubovňa, bufet, telocvičňa, šatňa, dielňa a správcovský byt. Jej správu lodenice prevzal výbor TJ Sĺňava Piešťany. Členovia jachtárskeho klubu zabezpečovali športovú činnosť, prevádzkovali reštauráciu, zveľaďovali areál lodenice a rozširovali svoj lodný park.

Hviezdy na Sĺňave

Už v roku 1967, krátko po otvorení lodenice, jachtársky oddiel TJ Sĺňava zorganizoval prvé medzinárodné jachtárske preteky v Piešťanoch – Veľkú cenu Slovenska v triedach Mlok a Europa. Okrem domácich pretekárov sa na nej zúčastnili súťažiaci z Francúzska, Belgicka a Švajčiarska. Bol medzi nimi aj vtedajší vicemajster sveta z roku 1966 Švajčiar Yves Ganter a jeho krajan Weber – strieborný medailista z majstrovstiev sveta 1965.

Dobová tlač ocenila srdečnosť a priateľskú atmosféru súťaže a vyzdvihla, že podujatie malo vysokú úroveň, hoci prebehlo v štýle „za málo peňazí veľa muziky“. Napríklad zahraniční športovci mali hradené len ubytovanie, cestovné a stravu si platili sami. Pretekár Pavel Lejhanec pricestoval z Pardubíc stopom, čo s batožinou, ktorú tvorila jeho loď, nebolo zrejme bez komplikácií. Na druhej strane, keď si Georges Lesaint, predseda Medzinárodnej federácie triedy Mlok, po dvoch jazdách zranil chrbát, na nohy ho postavilo bahno a masáže v kúpeľoch.

V roku 1970 sa v Piešťanoch uskutočnila Veľká cena v triedach Cadet, Mlok a Europa. Sĺňava hostila aj XXV. Medzinárodné majstrovstvá ČSR a XIX. Majstrovstvá dorastu ČSR v triedach Mlok a Cadet. Konal sa tu tiež Medzinárodný týždeň mládeže v jachtingu, ktorý sa považuje za nultý ročník súčasných majstrovstiev mládeže IYRU a neskôr majstrovstiev sveta mládeže ISAF. Na tejto súťaži sa zúčastnilo desať reprezentačných mládežníckych družstiev z celej Európy.

Úspechy piešťanského jachtingu

Klub v začiatkoch nemal profesionálnych trénerov, čo však nebránilo jeho členom, aby sa viedli navzájom. K prvým trénerom patril Anton Zachar, ktorý absolvoval jachtárske školenie v Česku, Libor Gardoň starší a Štefan Košťál.

Na prvých pretekoch „vonku“ Piešťanci väčšinou nestačili na konkurenciu. Od roku 1966 pretekali hlavne „Pirátske posádky“ (Milan Čulen – Dominik Vajsábel, Juraj Nosko ml. – Jaroslav Vavro) a lode triedy Lietajúci Holanďan (Dominik Vajsábel – Juraj Vitko st., Milan Čulen – Libor Strechay).

Prvé medaily zo súťaží priniesli domov piešťanské jachtárky. Božena Roupová získala na Majstrovstvách ČSSR 1967 na Lipne v triede Mlok 1. miesto spomedzi slovenských pretekárok a v celkovom poradí obsadila 8. priečku. Na rovnakej súťaži sa Dagmar Králová umiestnila v triede Finn medzi Slovenkami ako druhá a celkovo skončila ôsma. Na Majstrovstvách ČSSR v roku 1968 získala Božena Roupová v triede Mlok 2. miesto medzi Slovenkami a v celkovom poradí sa umiestnila na 7. priečke.

Po roku 1970 sa začala nová pretekárska éra v lodných triedach Europa a Cadet. V triede Europa pretekali Anton Orviský a Ján Hanko. Triedu Cadet zastupovali posádky Drlička – Melichar, bratia Kusendovci, Bušo – Babič, Prišticová – Cigánková.

V 80. rokoch tvorili posádky „cadetárov” Psalman – Vejmola, Vavro – Barborík či bratia Čechovci. Koncom 90. rokov sa najviac darilo posádke Tomáš Ilenčík – Fedor Kubeš, ktorá obsadila 3. miesto na majstrovstvách Slovenska v roku 1997 a 2. miesto v roku 1998. Na majstrovstvách Slovenska v roku 1999 získala piešťanská posádka Jiří Chlumský – Andrej Hank 2. miesto a posádka Tomáš Ilenčík – Dorota Sváteková 3. miesto. V nultých rokoch nového tisícročia sa najviac darilo posádke Fedor Kubeš – Marko Manas, ktorá v roku 2002 obsadila 2. miesto v Slovenskom pohári a 2. miesto na majstrovstvách Slovenska.

Po zavedení lodnej triedy 420 v roku 1970 piešťanský klub získal prvé dve lode od výrobcu NOE Neratovice. Trieda 420 bola od polovice 70. rokov najbohatšie zastúpená medzi loďami v klube. V tejto triede súťažili posádky Bušo – Babič, Nosko – Hrehuš, Prišticová – Vlachovičová, sestry Kopányové a ďalší.

Účasť na sústredeniach reprezentačných družstiev a kvalitnejšia materiálna výbava sa po roku 1976 odrazili na pribúdajúcich úspechoch pretekárov. Posádka Zdeno Melichar – Michal Hrehuš získala dve druhé miesta na majstrovstvách SR. Po prechode do olympijskej triedy 470 boli Melichar a Hrehuš rovnocennými súpermi konkurencii.

V úspechoch pokračovala posádka Zdeno a Pavol Melicharovci, Vladimír a Miloslav Psalmanovci v olympijskej triede 470 a posádky Slavomír Bušo – Michal Hrehuš a Remo Cicutto – Peter Kubeš v triede 420. Najväčším úspechom bola účasť posádky Remo Cicutto – Peter Kubeš v reprezentačnom družstve na pretekoch Družba juniorov na Zemplínskej Šírave v roku 1981. Táto posádka zvíťazila na Helikon Cupe v Maďarsku a získala juniorský titul majstrov SR v triede 420 junior za rok 1982.

Najúspešnejší piešťanský zástupca olympijskej triedy FINN bol Remo Cicutto, ktorý už dosahoval úspechy aj v triede 420. V roku 1982 zvíťazil na majstrovstvách Slovenska a v roku 1985 skončil na 4. priečke. Na Medzinárodných majstrovstvách Slovenskej republiky získal 2. miesto (2009) a 3. miesto (2012).

Piešťancom a Piešťankám sa darilo aj v triede Optimist, celosvetovo najviac rozšírenej lodnej triede pre deti vo veku od 6 do 15 rokov. Od roku 1979 bola Optimist najviac zastúpenou triedou aj v Československu. V rokoch 1984 – 1985 začala na týchto lodiach jazdiť generácia mladých Piešťancov a Piešťaniek, medzi ktorých patrili súrodenci Zuzana a Marek Orviskí, Dušan Nosko, Marek Čulen, Tomáš Siebert a istý čas aj Martina Moravcová, ktorá však ostala pri plávaní a stala sa najúspešnejšou slovenskou plavkyňou.

Najväčšie úspechy v tejto triede dosiahol Matej Kollárik, ktorý sa už ako žiak stal členom Slovenskej reprezentácie. Na majstrovstvách Slovenska získal 3. miesto (2002), 1. miesto (2004) a 2. miesto (2005). Dvakrát zvíťazil v Slovenskom pohári (2004, 2005) a na majstrovstvách Českej republiky v roku 2004 získal bronz. Na pretekoch Euro Saturn Cup a Inter pohár obsadil 1. miesto, v Poľsku na pretekoch „Olympijské nádeje“ získal 3. miesto. V rebríčku úspešnosti dosiahol 4. miesto z celkového množstva 565 pretekárov na Slovensku.

Úspešnou pretekárkou bola aj Lucia Toráková, ktorá na majstrovstvách Slovenska v roku 2005 obsadila celkové 1. miesto. Matej Kollárik a Lucia Toráková získali v súťaži družstiev 2. miesto (2003) a dvakrát 1. miesto (2004, 2005).

V nasledujúcich rokoch na Kollárikove úspechy nadviazal Dušan Matuška, ktorý na majstrovstvách Slovenska obsadil 3. miesto (2006, 2007) a 1. miesto (2008). K ďalším aktívnym pretekárom patrili Ľubomír Nosko, Kristína Dudejová, Martina Orlovská a Marek Zelenay.

V ostatných rokoch v Piešťanoch vyrastá nová generácia „Optimistov“. K mladým nádejám patria Peter Siebert, Hanka Siebert, Lukáš Moravčík, Matej Kupec, Karolína Čulenová a Dávid Pálka. V roku 2020 získal Peter Siebert titul majstra Slovenska v kategórii starší žiaci.

V roku 2012 začala posádka v zložení Juraj Nosko ml. (YC Trenčín) – Ľubomír Nosko ml. – Jozef Sedlačko (YC Piešťany) jazdiť v lodnej triede Micro Class. Na majstrovstvách Slovenska získali 2. miesto (2012, 2013 a 2016) a 1. miesto (2015). V roku 2015 na Slovenskom pohári získali 1. miesto, v rokoch 2016 a 2017 obsadili 2. miesto.

Windsurfing

Na Sĺňave sa udomácnil aj windsurfing. Prvé surfy si na požičaných kopytách postavili Anton Kovár a Juraj Nosko. Neskôr si surfy vyrobili aj ďalší členovia jachtárskeho klubu. Čaro tejto disciplíny postupne objavovalo čoraz viac Piešťancov. Napríklad Libor Gardoň mladší, známy ako „Ejo“, zvykol v potápačskom neopréne surfovať aj počas decembra.

Piešťanskí windsurferi pod vedením Juraja Noska mladšieho boli v 80. rokoch najsilnejším slovenským oddielom. V roku 1980 získali tituly majstrov SR Libor Gardoň ml. v kategórii ťažkých a Miroslav Jakubčík v kategórii ľahkých. V roku 1981 Libor Gardoň obhájil titul majstra Slovenska v ťažkých a vyhral Slovenský pohár, v kategórii ľahkých zvíťazil Igor Šimo. V roku 1985 priniesli z Majstrovstiev Slovenska dve striebra Miroslav Jakubčík (ľahký) a Vladimír Psalman (ťažký). V roku 1989 získal na majstrovstvách ČSSR na Liptovskej Mare striebro Vladimír Psalman. V roku 1990 na majstrovstvách Slovenska na Zemplínskej Šírave zvíťazil Stanislav Balažovič. Na majstrovstvách Slovenska v roku 1999, ktoré sa konali na Oravskej priehrade, získal titul Igor Čech, Branislav Divinec obsadil 2. miesto. Úspešný tam bol aj ďalší Piešťanec Stanislav Varga, ktorý zvíťazil v kategórii ľahkých. Slovenský pohár vo windsurfingu za rok 1999 získal Branislav Divinec. V roku 2001 sa majstrom Slovenska stal opäť Stanislav Varga.

Najúspešnejší piešťanský windsurfista je Juraj Vitko mladší. V roku 1993 sa na Balatone stal majstrom Európy v kategórii D II ťažkí. Okrem toho získal titul majstra Slovenska v roku 1996 medzi ťažkými a obsadil celkové 3. miesto. V roku 1997 skončil na 2. mieste medzi ťažkými. Spolu s Patrikom Pollákom a Zuzanou Kissiovou z Metropolu Košice získali strieborné medaily z Akademického majstrovstva sveta v roku 1996.

Námorný jachting

Svet námorného jachtingu Piešťanci objavovali najmä z článkov, ktoré koncom 60. rokov vychádzali v časopise Potápač. Bohuš Adler ich prepisoval na „pauzák“ a rozširoval medzi miestnych záujemcov. Pavol Horňák sa skamarátil s autorom článkov Jaroslavom Coplákom, ktorého manželka pochádzala z Piešťan.

Koncom 70. rokov k piešťanským námorným jachtárom pribudol Ludvík Koňařík, ktorý z Brna kúpil plachetnicu typu Cape Horn francúzskeho lodného architekta J. J. Herbulota, a Jozef Švančara, ktorý si postavil 9-metrovú laminátovú plachetnicu.

V roku 1985 sa v Baltickom mori konali československé preteky v námornom jachtingu North Bohemia Cup, na ktorých sa premiérovo zúčastnila aj slovenská posádka. Posádku lode Aloha tvoril spolu s P. Lovichom a J. Uhnákom aj Piešťanec Igor Čech. Rovnaká zostava realizovala v roku 1986 plavbu, ktorá oboplávala Balkánsky polostrov z delty Dunaja do Šibeniku. Igor Čech a Pavel Lovich sa v lete 1988 zúčastnili jachtárskych pretekov na trati Pula (Juhoslávia) – Kartágo (Tunis – Afrika). V kategórii menších lodí – plachetníc do 6,5 m prekonali na svojej lodi Aloha vzdialenosť 1120 morských míľ za 16 dní, 5 hodín a 7 minút. Víťazná loď priplávala o deň skôr. (Kronika mesta Piešťany)

Po roku 1989 sa československí vodáci a vodáčky začali zúčastňovať na regatách na Jadrane regaty a súťažili na majstrovstvách Slovenska v námornom jachtingu.

Od roku 2018 organizuje Piešťanec Peter Čech Memoriál Vlada Psalmana (1961 – 2017). Regata na chorvátskom ostrove Murter prepája neprofesionálnych jachtárov s profesionálnymi skippermi, čo prináša prekvapivé výkony a nečakané zvraty. Na Memoriáli Vlada Psalmana sa darí aj piešťanským zástupcom. Ľubomír Macejka regatu vyhral v rokoch 2018 a 2019, Stanislav Varga obsadil v oboch ročníkoch 2. miesto, Jiří Chlumský bol v roku 2018 tretí, Peter Čech získal rovnaké miesto v roku 2019.

Piešťanský jachting dnes

Yacht Club Sĺňava Piešťany má v súčasnosti 63 členov a členiek. Je šiestym najpočetnejším z 35 klubov, ktoré registruje Slovenský zväz jachtingu.

Piešťanskí jachtári a jachtárky súťažia v tradičných triedach Optimist, Finn a 420 i v moderných triedach RS500 a RS700. V klube majú 15 kajutových plachetníc, z ktorých väčšina sa zúčastňuje klubových pretekov.

Klub každoročne organizuje šesť regát: Balnea Cup, Orviský/Čulen Memorial Cup, Kajutová 6-hodinovka, Fun Regatta, Sĺňavská riasa, Zastavené vetry.

Klub pracuje s deťmi a mládežou, ktorým sa venujú tréneri s dlhoročnými jachtárskymi skúsenosťami. V triede Optimist má klub aktuálne sedem mladých pretekárov a pretekárok, ďalší športovci a športovkyne sa na súťaženie pripravujú.

Mnohí z odchovancov a odchovankýň piešťanského klubu absolvovali skúšky na vedenie námorných plavidiel a na vlastných plachetniciach či lodiach sa plavia v Jadranskom mori, Atlantiku, Karibiku. Viacerí sa jachtingu venujú profesionálne – pôsobia ako skipperi, prevádzkujú charterové firmy, organizujú jachtingové kurzy.